Zdravím Vás vospolok,
už dlhšiu dobu riešime v našom spoločenstve otázku rozširovania členov. Preberali sme to naozaj z viacero strán (aj keď ich je len obmedzené množstvo :)). Výsledkom je mierna rezignácia a konštatovanie, že nádej je v našich deťoch.
Pred časom mi moja známa poslala myšlienku, ktorá ma oslovila. Preposielam Vám ju, možno osloví aj Vás.
Je použiteľná, podĺa mňa, aj na iné spoločenstvá.
———————————————————————————————————————–
Autor : Rastislav Dvorový
Dňa :12.9.2017
“A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých” (Lk 6,12-19).
To je to, čo sa stávalo Učiteľovi, keď sa stretával s davom. Jeho uzdravujúcou silou je schopnosť komunikovať, sprostredkovať život: život nezničiteľnej kvality, ktorý je schopný vzdorovať a dokonca zvíťaziť nad smrťou. Ale to je aj to, čo by sa malo stať dnes tomu, kto sa stretne s Ježišovými učeníkmi, tými, ktorí veria jeho posolstvu a dôverujú jeho slovu do tej miery, že ho prijímajú, zvnútorňujú a robia vlastným ako základné životné rozhodnutie. To je to, čo očakávame, keď vstupujeme do kresťanského spoločenstva: že sa tam stretneme s ľuďmi, ktorí vedia sprostredkovať život, život solidarity, zdieľania dobier, vzájomného odpustenia. Učiteľ vo svojom človečenstve, “uzdravoval všetkých”, bez obáv, či to boli svätí, alebo hriešnici, pretože pri stole života je miesto pre každého. Často dnes žiadame ľudí, aby boli v súlade s rôznymi predpismi a normami, aj keď ide o pristupovanie k sviatostiam. Ale Ježiš nás učí, že “byť v súlade, na poriadku, v dobrom stave”, znamená prijať jeho posolstvo a podľa neho formovať svoj život, čiže uskutočniť zmenu, a to nie je podmienkou, aby sme mohli k Nemu pristúpiť, ale dôsledkom stretnutia sa s Ním. Často vyžadujeme najskôr obrátenie. Podľa nás ono má predchádzať otvoreniu dverí, ale obrátenie je výsledkom stretnutia sa s Ježišom, ktoré sa uskutočňuje v spoločenstve mužov a žien “zhromaždených v jeho mene”, ktorí vytvárajú priestor, v ktorom “On je medzi nimi, v ich strede”. Dovtedy, kým naše kresťanské spoločenstvá nedokážu vytvoriť tento priestor, vždy zostanú uzatvorenými malými záhradkami, vhodnými pre malé mentality žijúce v strachu zo straty toho mála, čo ešte zostalo.