Milí priatelia...
Blíži sa Advent. Zvláštny čas v období roka, ktorý je prípravou na jednu z najposvätnejších udalostí – Vianoce.
Vo waldorfských škôlkach a školách je táto „cesta“ naznačená krásnym obrazom. Na zvláštnom mieste je z látok a prírodných materiálov vytvorená krajinka, do ktorej sa na jedenej strane umiestnia postavičky Márie a Jozefa a na druhú malá stajnička alebo jaskynka s jasličkami, ktoré sú zatiaľ prázdne. Cesta, po ktorej budú Jozef s Máriou „kráčať“ k „jasličkám“ je vyznačená kamienkami.
V 1. adventný týždeň sa do krajinky pridajú zástupcovia neživej prírody, na 2. adventný týždeň zástupcovia rastlinnej ríše, na 3. adventný týždeň sa pridajú zástupcovia zvieracej ríše a na 4. adventý týždeň Jozef s Máriou postupne „prichádzajú“ až k „jasličkám“ a v deň Vianoc je do nich vložený aj malý Ježiško. Celý tento obraz je symbolom ako sa celá príroda pripravuje na príchod malého zázraku, ktorý prináša svetlo.
A ešte jeden krásny symbol prináša waldorfská pedagogika. Vianočnú špirálu, ktorá symbolizuje našu osobnú cestu do nášho srdca, v ktorom môžeme objaviť „Vianočné svetlo“.
Ak sa v čase Adventu vyberieme do prírody, môžeme pozorovať ako sa „sťahuje do seba“. Farby sa zmenili na pestrú paletu od žltej cez jasnočervenú po hnedú a len ihličnaté stromy nám pripomínajú zeleň, ktorá kraľovala jarnému a letnému obdobiu. Zvieratá sa ukladajú k zimnému spánku, šťavy rastlín sa sťahujú do koreňov a z mnohých zostávajú len ticho spiace semená v zemi. Ak napadne sneh, celá príroda sa ponorí do bieleho mlčania. Avšak tento vonkajší spánok ukrýva vnútornú aktivitu. Akoby nás príroda vyzývala, aby sme ju nasledovali a objavili v našom srdci duševné svetlo a teplo.
Akým obrovským kontrastom je náš súčasný svet plný predvianočného zhonu, hlasnej vianočnej hudby na trhoch, nervozity a nákupného ošiaľu, blikajúcich farebných svetiel, stále viac prítomné obrazovky s predstieranou spiritualitou, ktoré skrývajú reklamy zahlcujúce naše zmysly a rozrušujú naše duše nepokojom.
Pretože to, po čom naše duše v tomto období túžia je POKOJ, ticho prírody, padajúce snehové vločky, detská radosť z prvého snehu, mrazivé čisté svetlo hviezd, rozprávkový príbeh, ľudské stretnutia naplnené láskyplnými skutkami, človek vnímajúci vlastné svedomie i človeka oproti nemu.
Všetci si kladieme otázku: Ako ďalej …? Ako žiť zdravo a ľudsky? Ako vychovávať deti? Ako riešiť problémy a krízy? Ako sa vyrovnať s pribúdajúcou prevahou techniky? Ako uchovať živý medziľudský kontakt, ktorý je dôležitý, aby sa zachovalo ľudské teplo a vzťah človeka k človeku? Ako v sebe nezahubiť, ale rozvíjať záujem o človeka a jeho potreby na zemi i v spoločnosti?
Ak si tak ako my kladiete tieto závažné otázky doby a hľadáte na ne odpovede, môže byť i pre vás čas Adventu priestorom pre zistenie, že chcete vo svojom živote niečo zmeniť.
Ponúkame vám „SLOVÁ“, ktoré vás môžu inšpirovať ponoriť sa do priestoru seba samého, do tichého vyčkávania na okamih prebudenia a pomôcť prekonať niečo v sebe a začať hľadať svetlo.
V prílohe tohto nášho „Adventného oslovenia“ nájdete „SLOVÁ“, ktoré ponúkajú možnosti zamyslenia i aktívneho prežívania tohto adventného času.
Patrónkou našej krajiny je Sedembolestná panna Mária. Skúsme sa všetci inšpirovať ženou, ktorá žila v rovnakej neistote ako my teraz, no jej srdce napriek všetkému zostávalo plné lásky a viery v dobro.
„Moja duša velebí veľkosť Pána
a môj duch sa raduje v Bohu, mojom Záchrancovi.
Lebo sa zahľadel na nepatrnosť svojej služobnice.
Hľa, od tejto chvíle ma budú blahosláviť všetky pokolenia.
Lebo ten Mocný uskutočnil pri mne veľké veci
a jeho meno je sväté…“ / Lukáš, 1. Kapitola/