Adventný príbeh
V jednom modernom meste žil otec Jakub. V tom meste bolo všetko moderné: moderné domy, moderné obchody a aj deti boli moderné ...
V tom meste už všetci ľudia zabudli na ticho prírody, spev vtákov, na krásne zvyky, keď sa ľudia poschádzali a po večeroch si spievali, tancovali, rozprávali príbehy, a aby im ruky nezaháľali, tak šili, vyšívali alebo perie drápali a priadli, vyrezávali z dreva, drôtovali, košíky plietli. V tom modernom meste ľudia miesto toho sedeli pred televíziou alebo počítačom a namiesto spievania, počúvali hlučnú hudbu. Tak sa otec Jakub rozhodol, že z mesta odíde a odsťahoval sa do lesa nad malou dedinou.
Nasťahoval sa do malej chalúpky a žil tam spolu so zvieratami, ktoré sa k nemu časom správali prítulne a on sa naučil rozumieť ich reči.
Z dediny k nemu chodievali deti a on im rozprával rozprávky a príbehy zo starého zákona a niekedy mu aj veselo zatancovali.
K ľuďom chodil zriedkavo. Občas ho zavolali, keď niekto ochorel. Vtedy otec Jakub vzal bylinky a pobral sa do dediny pomôcť chorému.
Raz, keď už sa blížil čas Vianoc spustila sa vonku veľká búrka, vietor fúkal s takou silou, až sa stromy lámali a ľudia i zvieratá sa ukrývali vo svojich domovoch.
Otec Jakub vedel, že Nebo tak odpovedá na konanie ľudí. Má začať vianočná doba, ale ľudia na ňu zabudli. Uponáhľane žijú vo svojich oslnivo vysvietených a hlučných mestách a zabúdajú že sa blíži svätý čas Vianoc. Búrka neustávala a otec Jakub sa už začal strachovať, že mu odfúkne jeho chalúpku. Zvieratká vzal do svojej izbičky a začal sa modliť.
Zrazu sa búrka stíšila a on počul tichý hlások.
“Otec Jakub, deti potrebujú adventnú záhradku!”
“Adventnú záhradku? Ale čo je to?”
Rozprávač: Had sa pomaly začal plaziť po podlahe a nakoniec sa stočil do malej špirály ako slimačí domček. Zdvihol hlavu a otec Jakub videl, že na hlave má korunu a na zelenom tele sa mu trblietajú svetielkujúce bodky.
“Moje telo je pokryté drahokamami dobrých ľudských skutkov. Tak už vieš ako má vyzerať adventná záhradka?”
Otec Jakub pochopil.Chcel sa hadovi poďakovať, ale ten zmizol. A zrazu si uvedomil, že aj búrka ustala a keď vyšiel predo dvere, všetko bolo pokryté čistým bielym snehom. Ráno sa teplo obliekol a zišiel do dediny. Chodil od domu k domu a svoje liečivé bylinky vymieňal za jabĺčka a sviečky a povedal:
“V adventnú nedeľu nech ku mne prídu všetky deti.”
Otec Jakub potom ešte nazbieral chvojinu a mach a keď mali prísť deti, urobil z chvojiny špirálu a doprostred dal klátik s machom a veľkou sviečkou. Namiesto drahokamov pokládol na zem zlaté hviezdičky, a z jabĺčok a sviečok urobil malé svietniky.
V Adventnú nedeľu k nemu prišli deti z dediny.
“Pochválen Pán Jažiš Kristus.”
“Naveky amen. Vitajte milí moji, a posadajte si.”
Deti si posadali začali spievať vianočné piesne. Každé dieťa si vzalo jabĺčkový svietnik, prešlo si cestu špirálou k veľkej sviečke v strede, zapálilo si svoj svietnik, položilo na niektorú hviezdičku a pomaly vyšlo von zo špirály.
A keď bola špirála plná svietničkov, rozprával im otec Jakub Vianočný príbeh. Jabĺčkové svietničky si vzali zo sebou domov, aby si ich mohli zapáliť na Štedrý večer.
A keď sa cez zasnežené polia vracali domov, na cestu im svietili jasné hviezdy.